Práca v zahraničí v dnešnom multikultúrnom svete už nie je žiadnou raritou. Preto sa aj určité typy prác vyprofilovali a vykryštalizovali. Dnes už teda existujú práce, ktoré domáci odmietajú a tak prichádzajú na rad zahraniční uchádzači.
Samozrejme, práca ako taká je vždy o kritériách uchádzačov. Kým pre jedného je pozícia doslova podradná, iný neváha, pretože je vzhľadom na jeho kritériá ideálna. V zásade však aj tak platí pravidlo, že uchádzačov je viac ako voľných pozícií. Ničím nezvyčajným nie je ani vysoká fluktuácia zamestnancov na daných pozíciách, bez ohľadu na odvetvie. Pri niektorých je to evidentnejšie, pri iných zase menej, no dnes je už asi zamestnanec, ktorý robí dvadsať rokov v jednej firme na jednej pozícii raritou. Gastro segment je takisto odvetvím, v ktorom sa zamestnanci striedajú ako špinavé ponožky, ako v zahraničí, tak aj na Slovensku.
Rakúšanom, Nemcom a Švajčiarom sa v gastre pracovať neoplatí
Domáci majú viacero dôvodov, pre ktoré ich práca v gastre neláka. Sú to predovšetkým nízke platy, práca cez víkendy, v prípade barov ide aj o nočné smeny, či práca počas sviatkov. Dôvodom na nespokojnosť je aj správanie jednotlivých hostí. Býva úplne bežnou praxou, že sa čašníci musia konfrontovať s neprispôsobivými a večne nespokojnými hosťami, ktorí si svoju frustráciu vyvršujú práve na nich. Druhou stranou mince je aj fakt, že všetky spomínané krajiny sú oproti Slovensku pokrokovejšie a tak aj ich sociálny systém je dá sa povedať pohodlný. Napriek tomu je gastro segment aj v rozvinutých krajinách ohodnotený minimálnou mzdou. Preto sa domácim za takýchto podmienok jednoducho pracovať neoplatí. Minimálna mdza v Nemecku je momentálne okolo 1500€ na mesiac, podobne je to aj v Rakúsku. Vo Švajčiarsku sa zase mzda vyrátava na základe odpracovaných rokov. Štatistiky a tabuľky sú však jedna vec, druhá vec už je to, či to naozaj tak aj platí. V praxi to znamená, že ak príde do zahraničia pracovať niekto mladší ako osemnásť rokov, nemusí dostať ani spomínanú minimálnu mzdu. Je pravda, že na výšku platu vplýva viacero premenných. Zamestnanec môže mať uvádzanú minimálnu mzdu, no okrem toho sa mu zarátavajú aj nadčasy, práca cez víkendy, sviatky a v konečnom dôsledku o plate rozhoduje aj stupeň kvalifikácie. Vrchný čašník, alebo šéfkuchár môže v spomínaných krajinách zarobiť aj cez 2000€.
Kruh sa uzatvára
Skúseností sú také, že domácim sa neoplatí pracovať v gastre, pretože minimálne mzda len veľmi ťažko pokryje všetky ich potreby. Mnoho prevádzok si zase zvýšenie platov ani nemôže dovoliť a preto prichádzajú na rad cudzinci, pre ktorých je zahraničná minimálna mzda vyšším životným štandardom. Do týchto krajín a na tieto pozície chodia pracovať aj Slováci. Tí si počas sezónnych prác dokážu zabezpečiť nadštandardné príjmy. Tie sú často niekoľkonásobne vyššie ako slovenský priemerný mesačný plat. Náklady na život v zahraničí sú pritom minimálne, keďže zamestnávatelia zvyknú svojim zamestnancom hradiť stravu aj ubytovanie. Pracovné ponuky do spomínaných krajín už človek ani nemusí dlho hľadať. Stačí si otvoriť internet zvoliť si vysnívanú lokalitu a reagovať na voľné pracovné pozície. Dvere do pokrokovejšieho sveta sú dnes otvorenejšie než kedykoľvek predtým.